Slovo diamant má pôvod v gréckom adamas - nepremožiteľný. Diamant je najtvrdším materiálom na svete. Akokoľvek je jeho výskyt unikátny, je tvorený najčastejšie zastúpeným prvkom v prírode - uhlíkom. Atómy uhlíka sú spojené krátkymi pevnými väzbami v kubickej kryštalickej mriežke.

Kryštalizácia prebieha za krajných podmienok, kedy tlak presahuje 70 000 kilogramov na centimeter štvorcový a teplota je vyššia než 3 000 stupňov Celzia, čo odpovedá podmienkam v hĺbkach cca 100 - 200 KM pod povrchom zeme.

Vďaka svojej tvrdosti je diamant schopný cestovať zemskou kôrou na povrch, kam je vytlačený vulkanickou horninou, v ktorej je usadený. Dva druhy tejto horniny sa nazývajú kimberlit a lamproit, vzájomne sa líšia len mierne.

Pôvodný výskyt diamantov sú ložiská magmatického pôvodu, tzv. primárne ložiská, kde sú minerály rozptýlené ako akcesorické minerály vo veľmi tmavých horninách pochádzajúcich z povrchu zemského plášťa. Tieto horniny sa nazývajú kimberlity / Kimberlit, alebo modrá hornina, podľa mesta Kimberley v Juhoafrickej republike/. K zemskému povrchu vystúpili vo forme mohutných telies komínoviteho tvaru. V prípade kimberlitových komínov, však, dochádza ku zužovaniu smerom do hĺbky, preto sa často hovorí o „mrkvovitom" tvare kimberlitov. Zďaleka nie všetky kimberlity sú diamantonosné. Niektoré neobsahujú diamanty vôbec, iné v koncentráciách, čo neumožňuje ekonomickú ťažbu.

Niekedy sú diamanty uvoľňované z kimberlitu alebo lamproitu eróziou. Všetky horniny na zemskom povrchu bez rozdielu podliehajú zvetrávaniu a erózii predovšetkým v dôsledku pôsobenia poveternostných vplyvov, kedy najmä voda zo zrážok spolu so striedaním denných a nočných teplôt rozrušuje horniny v blízkosti zemského povrchu. Tmavé minerály sa rýchle rozkladajú a vytvára sa žltá zvetralina (v ložiskách diamantov nazývaná „žltá zemina"/ . Tečúca voda ju potom spolu s diamantmi odnáša do riek, kde diamanty vďaka svojej väčšej mernej hmotnosti klesnú do riečneho koryta, alebo pokračujú ďalej k ústiu riek a pobreží oceánov. V určitých miestach, napr. meandroch vodných tokov, sa tak zvyšuje ich koncentrácia a vznikajú tzv. sekundárne ložiská.

Odhaduje sa, že kimberlit nájdený v Afrike pochádza z doby 70 až 150 miliónov rokov vzdialenej, kedy sa v zemskej kôre objavila obrovská trhlina, ktorá spôsobila oddelenie kontinentov.