Nikto nevie, kedy bol prvý diamant objavený. Je však známe, kedy sa objavil po prvý krát. Prvé diamanty boli nájdené v náplavoch rieky Golconda v Indii. V úryvku daňovej knihy písanej v sanskrte, pochádzajúcej zo 4. storočia pred Kristom, sa objavujú záznamy, ktoré dokazujú, že diamant bol tovarom, s ktorým sa v Indii v tejto dobe obchodovalo.

V majetku vladárov a bohatých ľudí boli uchovávané v surovom stave a dokonale krásne kryštály boli veľmi cenené. Diamant sa tešil veľkej popularite ako talizman vďaka svojej výnimočnej tvrdosti a ďalší skvelým vlastnostiam. Bol symbolom odvahy a mužnosti - čiže vlastností rýdzo mužských.

Mystická sila diamantov bola objavená už v dávnom Egypte, kedy nosenie diamantov na štyroch prstoch ľavej ruky malo zaistiť, že vena amoris („žila lásky") povedie z prstov priamo do srdca. Umiestnenie diamantov a tiež diamantového prachu na končeky prstov malo zaistiť priamu cestu spojenia lásky a večnosti.

Do Európy priviezol diamanty prvý krát pravdepodobne Alexander Veľký. Spočiatku boli brané skôr ako tajomná rarita, boli im prisudzované magické a liečivé vlastnosti. Hovorí sa, že keď Alexander Veľký dorazil k Údoliu diamantov, uvidel jeho dno posiate drahými kameňmi, ktoré strážili obrie hady s pohľadmi zabijakov, ale Alexander Veľký tieto oklamal a zmocnil sa ich diamantov. V starom Grécku považovali ľudia diamanty za „slzy bohov, ktoré spadli na zem". Aby zdôraznili tvrdosť diamantu, nazývali ho „adamas", nepremožiteľný. 60 rokov pred Kristom píše Plinius o diamantoch vo svojej Histórii prírody. Prvý nebrúsený diamant sa objavil v Ríme medzi 1. až 3. storočím. V 13. storočí Marco Polo spomína Ormuy ako hlavný perzský diamantový trh. V 13 storočí boli hlavným trhom a centrom diamantov na západe Benátky. Od začiatku 13. storočia s nimi udržiavala obchodný styk väčšina hlavných miest Európy. A práve odtiaľ prichádzali obchodníci s hodvábom a diamantmi do Brugg. Bruggy sa nestali len centrom diamantového obchodu, ale stali sa tiež miestom, kde boli diamanty spracovávané. Čoskoro sa diamantový priemysel rozrástol. K tomu prispel i rodák z Brugg Lodevijck van Berken, objaviteľ diamantového brúsenia.

Proces opracovania diamantov bol dlho uchovávaný v tajnosti. Až v 14. storočí boli číre osemsteny leštené na podložke z dreva alebo medi pokrytej diamantovým prachom. Takýto spôsob sa už skôr používal na opracovanie iných drahých kameňov a slonoviny. V prípade diamantov sa jednalo o veľmi zdĺhavý proces. Od 15. storočia boli techniky opracovania vylepšené, nepravidelné kryštály sa začínali deliť štiepaním. Pri brúsení však bol stále rešpektovaný tvar pôvodnej suroviny. Do prsteňov sa zasadzovali kamene tvaru pyramídy. Hlavným účelom opracovania bolo zbaviť diamant povrchových nerovností a kazov. Vzorky takýchto kameňov boli nájdené vo fragmentoch šperkov a starej keramiky.

Vynález brúsenia na oceľovej podložke pokrytej diamantovým prachom poskytol brúsičom viac možností opracovania kameňov : na konci 15. st. sa objavili „tabuľkové" brúsy v tvaroch kosoštvorca, štvorca, obdĺžnika alebo rozety.

Objav priamej cesty do Indie v roku 1498 uskutočnený moreplavcom Vasco de Gama preniesol centrum obchodu z Benátok do Lisabonu. Od konca 14. storočia sa však stávajú svetovým centrom obchodu s diamantmi Antverpy. Diamant je dokonalým symbolom večného puta. Táto tradícia nekonečnej lásky je udržiavaná už niekoľko storočí. Prvé zmienky o darovaní diamantu ako symbolu lásky sú z 15. storočia.

Tradíciu darovania diamantového prsteňa ako zásnubného daru začal v roku 1477 Arcivojvoda Maximilián Rakúsky, keď diamantový zásnubný prsteň venoval Márii Burgundskej. Od toho času sa tradícia diamantových zásnubných prsteňov rozšírila po celom svete z aristokratických rodín do rodín priemyselníkov a v poslednom storočí tiež do rodín „obyčajných smrteľníkov".

V zlatom veku 16. storočia bol diamantový obchod hlavne v rukách portugalských židov a talianskych obchodníkov.

V 17. storočí začala éra brúsenia rozmanitých tvarov. Diamanty sa brúsili ako ovály, kvapky, markízy a iné. Remeselníci, opracovávajúci diamanty pochádzali z Antverp a pracovali na najvyšších poschodiach domov, kde bolo najlepšie svetlo.

Do konca 18. storočia boli indické bane vyťažené, jednako aj napriek objavu prvých baní v Brazílii v druhej polovici 18.storočia nebola obnovená prosperita Antverp.

V druhej polovici 19.storočia po rozsiahlom experimentovaní prišiel Henry Morse v USA s prvým moderným briliantovým brúsom, ktorý neskôr zdokonalil, matematicky zdôvodnil a v roku 1919 popísal v USA Marcel Tolkowskiy ktorý je dnes považovaný za vynálezcu moderného briliantového brúsu.

Prvý diamantový kartel De Beers

V roku 1871 bratia De Beers, majitelia malej farmy v Kimberley, dali povolenie holandským lovcom diamantov, aby preskúmali ich pozemky. Ukázalo sa, že oplývajú diamantmi. Táto správa sa rozšírila ako oheň a farma bola obkolesená lovcami pokladov. De Beersovci predali svoju farmu a odsťahovali sa. Medzi najambicióznejšími hľadačmi bolo pár Angličanov : Cecil J. Rhones a bratia Harry a Barney Bornatovci. Postupne skupovali jednu koncesiu za druhou až sa stali majiteľmi najväčšej časti baní v Kimberley. V roku 1888 založili spoločnosť De Beers consolidated Mines Limited, ktorá sa stala predchodcom spoločnosti, hrajúcej i v súčasnej dobe veľmi dôležitú rolu na diamantovom trhu.

Spoločnosť De Beers má veľmi zložitý systém mnohých spoločností so vzájomne previazaným vlastníctvom, ktoré obsiahne celý priemysel od vykupovania suroviny z vlastných nálezísk i baní iných ťažobných spoločností, cez spracovanie až po predaj (Diamond Producers Association, ktorá vlastní jednotlivé bane spoločnosti De Beers Consolidated Mines Ltd. Ďalšou dcérskou spoločnosťou je Diamond Corporation, ktorá dohaduje zmluvy s diamantovými baňami, De Beers Centenary AG, Central Selling Organisation a ďalšie.). Práve De Beers Centenary vlastní zmluvami dlhodobo zaistené práva nakupovať surové diamanty z ťažby v iných krajinách. Tiež má aj podiely vo viac než 1.300 juhoafrických a medzinárodných spoločnostiach. Týmto spôsobom až do roku 2001 kontrolovala De Beers celosvetový trh, vrátane produkcie najväčších ťažobných spoločností Alrosa. Ničmenej vyčerpávanie juhoafrických baní a otváranie ďalších baní napr. v Rusku, Kanade či Austrálii, postupne spoločnosť De Beers pripravilo o kontrolu nad celým trhom a túto snahu tak v roku 2001 oficiálne vzdala. Napriek tomu  je ale dodnes najväčším obchodníkom na trhu.